Kaplnka sv. Kataríny
Kaplnka sv. Kataríny patrí medzi najstaršie zachované gotické stavby v Bratislave. Nechal ju postaviť v roku 1311 cistercián František de Columba, kaplán pápežského legáta kardinála Gentileho, ktorý bol pápežom poslaný do Bratislavy (1307-1311), aby podporil pozíciu novozvoleného kráľa Karola Róberta z Anjou u uhorského duchovenstva a šľachty. Zápas o trón trval vyše desať rokov. Odpor uhorskej oligarchie bol napokon zlomený až vojensky v roku 1312.
Za vlády kráľa Karola Róberta a jeho syna Ľudovíta Veľkého Uhorsko prežívalo hospodársky rozmach. Bratislava dostala mnohé hospodárske výsady, čo umožnilo bratislavským obchodníkom slobodne obchodovať nielen v celom Uhorsku ale i v Nemecku, Poľsku, Čechách a Rakúsku. Najdôležitejšími exportnými produktmi boli súkno a víno.
(Víťazstvo anjouovskej dynastie v zápase o uhorský trón pripomína aj nástenná maľba zobrazujúca korunováciu Karola Róberta, ktorá sa nachádza v katedrále v Spišskej Kapitule).
Kaplnka patrila cisterciánom až do začiatku 16. storočia, potom prešla do správy kapucínom. Vnútro je pôvodné gotické, fasáda je klasicistická.
