Pamiatky v Bratislave

Kanonistky, ktoré sa zaoberali výchovou dievčat, postavili (1754) kláštor v štvorkrídlovej schéme, pričom v osi západného krídla mal byť jednoloďový kostol. Ten však pre nedostatok peňazí nedostavali. Zachoval sa len zámer zamýšľaného presbytéria.

Najstarší kostol v Bratislave postavili františkáni, ktorí prišli do Bratislave v 13. storočí po tatárskom vpáde a začali ho stavať asi v tretej štvrtine 13. storočia. Z tých čias pochádzajú aj obvodové múry lode a presbytéria. Kostol je jednoloďový, má románsko - gotický portál a masívne obvodové múry. Kláštor františkánov sa spomína už v roku 1271, kedy bol značne poškodený pri vpáde českého kráľa Přemysla Otakara II. do mesta. Jeho pôvodná budova sa však nezachovala.

Kostol kapucínov nachádzajúci sa na Župnom námesti je jednoloďový barokový kostol z prvej štvrtiny 18. storočia postavený podľa rehoľných predpisov. Bol vybudovaný za zbúranými stredovekými hradbami v miestach mestskej priekopy. Ako jediný na území bývalého Uhorska je zasvätený sv. Štefanovi prvému uhorskému kráľovi. Podlaha kostola sa nachádza hlboko pod úrovňou okolitého terénu. Medzi finančných donorov barokových oltárov patril aj neskorší cisár František Lotrinský, manžel uhorskej kráľovnej Márie Terézie, ktorá si rád kapucínov veľmi vážila.

Rehoľa klarisiek vznikla v Bratislave po roku 1297, prestúpením cisterciánok do rehole sv. Kláry. Gotický kostol je jednoloďový z 1. polovice 14. storočia. Výrazne prevýšená päťboká vežička s bohatou sochárskou výzdobou bola postavená okolo roku 1400. Dnes sa kostol využíva na výstavy a koncerty.

Jednoloďový secesný kostol - Modrý kostolík (1910 - 1913) je súčasťou komplexu gymnázia a rímsko-katolíckej fary. Na stenách budovy použili modrú majoliku, na streche modroglazovanú škridlu. Kostol mal byť symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety, manželky Františka Jozefa I.

Barokový Kostol trinitárov (1717 - 1725) je postavený podľa vzoru viedenského kostola sv. Petra. Oválna loď kostola je zaklenutá kupolou. Preliačenú fasádu zvierajú dve, šikmo postavené veže. V interiéri kostola je zachovaná bohatá baroková výzdoba. Iluzívna freska na klenbe je dielom talianskeho maliara Antonia Galli Bibienu (1740).

Ranobarokový komplex budov (1728) sa obracia do námestia rozložitou fasádou kláštora a nemocnice, uprostred ktorých dominuje fasáda kostola s hranolovou vežou. Nemocnica zohrala významnú úlohu počas morovej epidémie v rokoch 1710 - 1713 i počas buržoáznej revolúcie v rokoch 1848 - 1849.

Najmenší rokokový palác Bratislavy patril správcovi kráľovských majetkov v Magyaróvari barónovi L. von Kutschersfeldovi. Dvojposchodovú budovu postavili v roku 1762 na nároží Hlavného námestia a Sedlárskej ulice. V dome v roku 1847 žil a pracoval významný ruský skladateľ a klavirista A.G.Rubistein. Palác je od roku 1991 sídlom Francúzskeho inštitútu a Francúzskeho veľvyslanectva.

Nachádza sa pred kostolom jezuitov. Nechal ho postaviť cisár Leopold I. (1640-1705) v roku 1675 ako pamiatku na porážku sprisahania Františka Vešeléniho zlikvidovaného roku 1670. Stĺp patrí do skupiny stĺpov, ktoré stavali Habsburgovci po víťazstvách nad protestantskými stavmi. Bohato členená plastika Madony s dieťaťom šliapajúca nohou hada ako symbol diabla stojí na jednoduchom kompozitnom stĺpe postavenom z farebne odlišných materiálov. Na podstavci je erb cisára Leopolda I. a reliéf monštrancie nesenej anjelmi.

Na Hlavnom námestí sa nachádza kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredným pilierom, na ktorom stojí postava stredovekého rytiera Rolanda ochrancu mestských práv s podobou cisára Maximiliána, ktorý bol v Bratislave korunovaný 8. septembra 1563 ako prvý z 18 kráľov a kráľovien. Fontánu postavil rakúsky kamenár Ondrej Luttringer z neďalekého Deutsch Altenburgu na príkaz cisára Maximiliána v roku 1572, v roku korunovácie Maximiliánovho syna Rudolfa za uhorského kráľa.

Posledná zachovaná stredoveká mestská brána. Celkovo ich mala Bratislava štyri. Pomenovaná je podľa kostola, ktorý sa nachádzal pred bránou a bol zasvätený Michalovi archanjelovi. Kvôli tureckému nebezpečenstvu bol kostol v prvej polovici 16. storočia zbúraný ako mnohé stavby za hradbami mesta, aby Turci nemohli z týchto stavieb ostreľovať mesto.

Mirbachov palác má štvorkrídlovú dispozíciu okolo stredného dvora a obdivuhodnú rokokovú výzdobu fasády a interiéru. Posledný majiteľ - gróf E. Mirbach odkázal palác mestu. Zrekonštruované priestory bývalého šľachtického sídla slúžia od roku 1975 Galérii mesta Bratislavy.

Palác kniežaťa Leopolda de Pauliho bol postavený v rokoch 1775-1776 pre hlavného správcu cisárskych majetkov na bývalom kráľovskom pozemku. Realizátorom stavby bol architekt F. K. Römisch postupujúci pravdepodobne podľa plánov F. A. Hillebranda. Vo vnútri sa nachádza záhrada s rokokovým hudobným pavilónom, kde 26.novembra 1820 koncertoval 9-ročný Franz List.

Palác Uhorskej kráľovskej (dvorskej) komory je najveľkolepejšia budova Michalskej ulice. Uhorská komora bola najvyššia finančná inštitúcia feudálneho Uhorska. Jej úlohou bolo evidovať krajinské i kráľovské majetky i dôchodky, dozerať na výber daní. Podliehali jej všetky nižšie hospodárske inštitúcie ako mýtne a tridsiatkové stanice, sklady soli a pod. V roku 1531 umiestnili tento úrad do domu Krištofa Maixnera. Komora ho však kúpila až v roku 1649 za 1905 zlatých.

Palugyayov dom stojí na rohu Hlavného námestia a Zelenej ulice. Od roku 1880 má neobarokovú podobu, ktorá vychádza z tradície francúzskeho baroka. Bol postavený pre významného obchodníka s vínom Františka Palugyaya.

Jednu z najkrajších klasicistických stavieb v Bratislave, dal postaviť ostrihomský arcibiskup Jozef kardinál Batthyány (1727-1799) v roku 1781 ako svoje zimné sídlo podľa projektu architekta Melchiora Hefeleho. V jeho zrkadlovej sieni bol v roku 1805 podpísaný tzv. prešporský mier medzi Napoleonom a rakúskym cisárom Františkom I. po bitke pri Slavkove, kde francúzske vojská porazili spojené armády rakúskeho cisára a ruského cára Mikuláša I. V primaciálnom paláci v roku 1848 cisár Ferdinand V. podpísal zákony, ktoré znamenali koniec poddanstva v Uhorsku.

(Michalská ulica - dom č. 2) – renesančný dom z 1. polovice 17. storočia. Fasáda bola upravená pred polovicou 19. storočia v klasicistickom slohu. Dom bol istý čas sídlom Rákocziovcov.

Prepychovú kúriu si nechal postaviť významný bratislavský mešťan Ondrej Segner, bohatý obchodník so šľachtickým titulom v roku 1648, ktorý bol dozorcom evanjelickej cirkvi a v tejto funkcii zabezpečoval stavby prvých evanjelických kostolov (dnešného jezuitského a uršulínskeho) a evanjelickej školy pri veľkom kostole (Kostolná ul. č. 1).

Slavín je pamätník a cintorín Sovietskej armády. Pamätník slávnostne odhalili roku 1960 pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou. Na priľahlom cintoríne je pochovaných 6 845 vojakov. Stupňovité terasy pamätníka poskytujú panoramatický pohľad na mesto. Pamätník je národnou kultúrnou pamiatkou.